Plaví sa mesiačik oblohú nebeskú

Plaví sa mesiačik oblohú nebeskú,

rozmýšľa si zbojník, idúc horskú cestú.

Sekeru v ruke má, tak si horekuje:

„Nač som sa dal, Bože, na cesty nepravé?

Dom svoj som opustil, stal som sa zbojníkom,

tej zbojníckej banky, jejich kamarátom.

Medzi nima žijem, sám seba sa bojím,

na strach a na úzkosť, pocestných nevinných.

Išiol bych aj domov, čo budem mať z toho,

keď v mojom rodisku nemám viac nikoho?

Rodičia zomreli, dom náš je zvalený,

pre mňa už len hrozná šibenica stojí.“