Polajka
Janáček, Leoš
Polajko, polajko,
dávno zme sa znały,
keď zme šohajovi
społu čarovały.
Nečarovała sem,
ani má mamička,
než mu čarovały
mé černé očička.
Čarovały jemu
moje černé oči,
keď jich viděł ve dně
mušeł přijít v noci.
Čarovała jemu
ma bíłá hubička,
keď mu ščebetała
jako laštovička.