Sirota
Janáček, Leoš
Za našíma humny,
ej zahučała sova,
došły mně na mysel
ej méj mamičky słova.
Méj mamičky słova,
ej miłého tichá řeč,
nebanovała bych
ej s miłým vandrovat preč.
Vandruj, šohaj, vandruj
ej třeba na kraj světa,
enom sa rozpomeň,
ej že su já sirota.
Kde sirota płače,
ej všady voda teče,
kde słuza upadne,
ej tam důłek ostane.