Sirota

Janáček, Leoš

Za našíma humny,

ej zahučała sova,

došły mně na mysel

ej méj mamičky słova.

Méj mamičky słova,

ej miłého tichá řeč,

nebanovała bych

ej s miłým vandrovat preč.

Vandruj, šohaj, vandruj

ej třeba na kraj světa,

enom sa rozpomeň,

ej že su já sirota.

Kde sirota płače,

ej všady voda teče,

kde słuza upadne,

ej tam důłek ostane.