Polajka

Janáček, Leoš

Polajko, polajko,

dávno zme sa znały,

keď zme šohajovi

społu čarovały.

Nečarovała sem,

ani má mamička,

než mu čarovały

mé černé očička.

Čarovały jemu

moje černé oči,

keď jich viděł ve dně

mušeł přijít v noci.

Čarovała jemu

ma bíłá hubička,

keď mu ščebetała

jako laštovička.