Guslar

Hercegovinou guslar blúdi,

spieva u prahov dobrých ľudí;

guslar je slepý, malý syn

vždy pri ňom, jako jeho stín.

Z úskalia Turek povyskočí,

nad hlavou ťažký handžár točí:

valí sa synka mladá krev,

lež neuhasí Turka hnev.

„Sem gusle! Gusle o skalinu

udre a hodí rozsadlinu.

Zajačali bôľne - desný spev,

lež nezhasí Turka ľúty hnev:

„Sem novce!“ Novce Turek v ruku,

k tomu ječermu, pojas, stuku

a z hlavy chomáč šediny,

tak zmizol v temné skaliny.

A čo mu nechal?

V starej hrudi pieseň.

Ach, tá sa búrno vzprúdi,

pomstou zapáli celý kraj;

Bože, tú pieseň požehnaj.