Pieseň

M. Schneider-Trnavský

Tak tíško dvíha mesiac biele čelo

nad vrcholami hôrnych balvanov!

Hlava mi hučí mysľou nezvanou

o zlostne, a zlostne by sa usmiať chcelo!

Ó, hlava mi hučí mysľou nezvanou

a ťažko, a ťažko vonia rezeda...

...V záhrade známej iný usedá,

a veľký mesiac svieti z balvanov.

Tak ťažko rezeda, viem, ťažko vonia

a zmysly mámi v sladkej únave...

Ó, dôjde niekto v noci po tráve,

bo zlostné mysle zvonia hlavou, zvonia.

Zaiste dôjde, avšak smutný, váhave

za noci mesačnej a rosou po tráve...