Pieseň
M. Schneider-Trnavský
Tak tíško dvíha mesiac biele čelo
nad vrcholami hôrnych balvanov!
Hlava mi hučí mysľou nezvanou
o zlostne, a zlostne by sa usmiať chcelo!
Ó, hlava mi hučí mysľou nezvanou
a ťažko, a ťažko vonia rezeda...
...V záhrade známej iný usedá,
a veľký mesiac svieti z balvanov.
Tak ťažko rezeda, viem, ťažko vonia
a zmysly mámi v sladkej únave...
Ó, dôjde niekto v noci po tráve,
bo zlostné mysle zvonia hlavou, zvonia.
Zaiste dôjde, avšak smutný, váhave
za noci mesačnej a rosou po tráve...