Prsteň
M. Schneider-Trnavský
Natiahli na prštek tenučkú obrúčku,
obkrútili prštek, zaputnali rúčku;
zaputnali rúčku, srdce zaviazali,
moje potešenie do klietky mi dali,
moje potešenie do klietky mi dali.
Do klietky mi dali piera trblietanie,
očiek ligotanie, piesne štebotanie.
Ústa sladké cudzím bozkom spečatili,
chodník zakázali, vrátka zatvorili;
aby sa už viacej nikdy nezviazalo,
čo bolo zviazané, čo sa rado malo:
aby ma už viacej nikdy neobjala
najkrajšia obrúčka — rúčka tvoja malá,
rúčka tvoja malá.