Nôžka

Stretol som vám mladú dámu, zamyslený trošku,

oslepený krásou, stúpim na jej nežnú nôžku.

Výkrik! Pardon, moja drahá, že sa chyba stala:

nemohol som nôžku zbadať, tak je ona... malá,

nemohol som nôžku zbadať, tak je ona... malá.

Okamžite odleteli z jasných očiek hnevy,

vďačný úsmev zajasal sa v tvári mladej devy.

Vám ale však, moji milí, poviem pravdu vcelku:

mala moja vďačná dáma nôžku hodne veľkú,

nôžku hodne veľkú.